9.12.2 Náhrada výdavkov počas vyslania zamestnanca na výkon práce do iného členského štátu
Ing. Ľuboslava Minková
Pokiaľ ide o výdavky na cestovné, stravu a ubytovanie vo všeobecnosti, článok 3 odsek 7 smernice 96/71/ES upravuje iba, že tieto sa nemajú považovať za súčasť minimálnej mzdy, keď sa platia ako refundácia skutočne vynaložených výdavkov. To znamená, že tieto výdavky sa nemajú zahŕňať do žiadneho porovnávania mzdy v skutočnosti vyplatenej vyslanému zamestnancovi a minimálnej mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok podľa legislatívy a/alebo kolektívnej dohody, ktorá bola vyhlásená za univerzálne platnú v členskom štáte, kde sa práca vykonáva.
Nárok vyslaného zamestnanca na cestovné náhrady teda závisí od legislatívy a individuálnych a kolektívnych dohôd, ktoré sa vzťahujú na pracovný pomer medzi vyslaným zamestnancom a zamestnávateľom,…