461/1991 Zb.
OZNÁMENIE
Federálneho ministerstva zahraničných vecí
Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 28. júna 1952 bol na 35. zasadaní generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce prijatý Dohovor o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (č. 102). Ratifikáciu Dohovoru Československou socialistickou republikou zapísal 11. januára 1990 generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce s tým, že Československá socialistická republika prijíma záväzky k Dohovoru s výnimkou jeho častí IV a VI. Podľa svojho článku 79 ods. 3 Dohovor nadobudol pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku platnosť 11. januárom 1991. Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.1)
Dohovor
o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (č. 102)
Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce do Ženevy a ktorá sa tam zišla 4. júna 1952 na svojom tridsiatom piatom zasadaní, rozhodnúc prijať niektoré návrhy týkajúce sa minimálnej normy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú piatym bodom rokovacieho poriadku zasadania, ustanovujúc, že tieto návrhy budú mať formu medzinárodného dohovoru, prijíma 28. júna 1952 tento Dohovor, ktorý sa bude označovať ako Dohovor o sociálnom zabezpečení (minimálna norma), 1952:
Časť I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
1. V tomto Dohovore:
a)
výraz ustanovený” znamená určený vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo na ich základe,
b)
výraz pobyt” znamená obvyklý pobyt na území členského štátu a výraz obyvateľ” označuje osobu, ktorá obvykle býva na území členského štátu,
c)
výraz manželka” znamená ženu, ktorú vyživuje jej manžel,
d)
výraz vdova” znamená ženu, ktorú vyživoval jej manžel v čase svojej smrti,
e)
výraz dieťa” znamená buď školopovinné dieťa alebo dieťa mladšie ako 15 rokov, podľa toho, čo je ustanovené,
f)
výraz čakacia doba” znamená príspevkovú dobu alebo dobu zamestnania alebo pobytu alebo akúkoľvek ich kombináciu, podľa toho, čo je ustanovené.
2. Na účely článkov 10, 34 a 49 výraz dávka” znamená buď dávky poskytnuté priamo vo forme služieb, alebo nepriame dávky vo forme náhrady nákladov vynaložených chránenou osobou.
Článok 2
Každý členský štát, ktorý je viazaný týmto Dohovorom:
a)
bude vykonávať
i)
časť I,
ii)
aspoň tri z častí II, III, IV, V, VI, VII, VIII, IX a X, včítane aspoň jednej z častí IV, V, VI, IX a X,
iii)
príslušné ustanovenia častí XI, XII a XIII, a
iv)
časť XIV, a
b)
uvedie vo svojej ratifikácii, ohľadne ktorých z častí II až X prijíma záväzky vyplývajúce z Dohovoru.
Článok 3
1. Členský štát, ktorého hospodárske a zdravotnícke zariadenia nie sú dostatočne vyvinuté, môže, pokiaľ si to príslušný orgán praje, a po dobu, po ktorú to považuje za potrebné, uplatniť vyhlásením pripojeným k ratifikácii dočasné výnimky uvedené v týchto článkoch: 9 (d); 12 (2); 15 (d); 18 (2); 21 (c); 27 (d); 33 (b); 34 (3); 41 (d); 48 (c); 55 (d); a 61 (d).
2. Každý členský štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa odseku 1 tohto článku, uvedie vo svojej výročnej správe o vykonávaní tohto Dohovoru, podávanej podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce, ohľadne…