dnes je 16.5.2021

Input:

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

18.12.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.7 Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

JUDr. Janka Berincová (Zamboriová), Marta Weberová, Ing. Martina Švaňová, Mgr. PaedDr. Daniela Pivovarová

Problematiku upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Náhrada príjmu

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej len „náhrada príjmu“) sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá je zamestnancom podľa § 4 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), okrem fyzickej osoby vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody.

Zamestnancom je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Zamestnancom je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ktorý však nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Zamestnancom aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, a to len za predpokladu, že na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/ zv. 5; Ú. V. ES L 166, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009), alebo sa na túto fyzickú osobu uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá ma prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Zamestnancom na účely nároku na náhradu príjmu je zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. d) ZoSP zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., ktorým je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaným občanom podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dôvodom jej vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. V prípade ak tejto fyzickej osobe k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá. Zamestnancom na účely nároku na náhradu príjmu je aj zamestnanec, ktorý bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Suma mesačného príjmu fyzickej osoby z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer (v roku 2015 je to suma 552,08 eur, pre právne vzťahy vzniknuté v roku 2016 suma 574,86 eur, pre právne vzťahy vzniknuté v roku 2017 suma 591,64 eur, pre právne vzťahy vzniknuté v roku 2018 suma 611,04 eur; pre právne vzťahy vzniknuté v roku 2019 je to suma 639,18 eur; pre právne vzťahy vzniknuté v roku 2020 je to suma 678,71 eura) a z tohto dôvodu jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov. Povinnosti zamestnávateľa plní zamestnávateľ, ktorý ich pre zamestnanca plní na účely zákona o sociálnom poistení.

Podmienky nároku

Podmienkami nároku na náhradu príjmu je, že zamestnanec je pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu je nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného na jednotlivé podsystémy sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, okrem príjmu, ktorý sa mu poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Na označenie dočasnej pracovnej neschopnosti na výkon činnosti zamestnanca alebo nariadenie karanténneho opatrenia je v zákone zavedená legislatívna skratka „dočasná pracovná neschopnosť“.

Nárok nie je

Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu, ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské podľa zákona o sociálnom poistení. To sú prípady, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla po skončení zamestnania (nemocenského poistenia) v tzv. ochrannej lehote (§ 32 ods. 3 ZoSP zákona o sociálnom poistení) a prípady, ak zamestnanie (nemocenské poistenie) zaniklo v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má zamestnanec nárok na náhradu príjmu (§ 34 ods. 3 zákona o sociálnom poistení).

Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu iba