dnes je 16.5.2021

Input:

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

22.2.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.5.5.6 Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Ing. Eva Gášpárová, Mgr. PaedDr. Daniela Pivovarová

Podmienky vzniku nároku na mzdovú kompenzáciu

Pre vznik nároku zamestnanca na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce v zásade platí:

  • zamestnanec musí vykonávať činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia faktory: chemické, karcinogénne a mutagénne faktory; biologické faktory; prach; fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie),

  • tieto pracovné činnosti boli príslušným orgánom verejného zdravotníctva zaradené do 3. alebo 4. kategórie v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a

  • zamestnanec na zníženie zdravotného rizika z dôvodu intenzity pôsobenia faktorov pracovného prostredia musí používať osobné ochranné pracovné prostriedky,

  • samozrejmým predpokladom je, že sú vykonané všetky požadované alebo nariadené technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné a preventívne opatrenia podľa osobitných predpisov.

Osobitnými právnymi predpismi na ochranu zdravia zamestnancov je:

  • zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a

  • zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (do 31. augusta 2007 zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve).


Skutočnosť, že zamestnávateľ prípadne tieto opatrenia ešte nevykonal, by nemala byť na ujmu oprávnených nárokov jeho zamestnancov; sankčné opatrenia voči takémuto zamestnávateľovi vyplývajú z vyššie uvedených osobitných právnych predpisov.

Výška mzdovej kompenzácie

Za sťažený výkon práce pri splnení vyššie uvedených podmienok patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia vo výške najmenej v sume 0,72 € za hodinu podľa ustanovení Zákonníka práce. S účinnosťou od 1. januára 2021 výška minimálnej mzdy predstavuje 3,58 € za hodinu, výška mzdovej kompenzácie musí činiť najmenej 0,72 € na hodinu podľa § 124 Zákonníka práce.

Pokiaľ zamestnávateľ vykoná také opatrenia, na základe ktorých zabezpečí, že zamestnanec bude po celý čas alebo počas určitej doby výkonu práce chránený pred vplyvmi prostredia, takže nie je obťažovaný nutnosťou používať osobné ochranné pracovné prostriedky, nie sú splnené podmienky pre poskytovanie mzdovej kompenzácie.


Zamestnávateľ odhlučnil osobitnú časť pracoviska, z ktorého zamestnanec riadi chod výrobných zariadení. Nakoľko hluk nedosahuje limitné hodnoty, táto časť pracoviska nie je zaradená do 3. stupňa rizika. Zamestnanec však musí z dôvodu kontroly zariadení a nastavenia chodu strojov v priebehu zmeny vstupovať do priestorov prevádzky, v ktorých dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt hladiny hluku. Z celkového pracovného času predstavujú práce v hlučnom prostredí s nutnosťou používať chrániče alebo iné osobné ochranné prostriedky v priemere cca 2 hodiny v rámci 7,5-hodinovej pracovnej zmeny. Zamestnanec má právny nárok na mzdovú kompenzáciu za čas výkonu práce v hlučnom prostredí.

Zamestnávateľ môže poskytovať túto mzdovú kompenzáciu aj vyššími sadzbami, napr. diferencovanými podľa charakteru faktorov pracovného prostredia, intenzity pôsobenia týchto faktorov, miery sťaženia výkonu práce zamestnanca príslušným osobným ochranným pracovným prostriedkom a pod.

Posudzovanie charakteru pracovného prostredia

Posudzovanie charakteru pracovného prostredia vykonáva miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zaraďovaním pracovných činností do kategórií podľa miery výskytu a hodnotenia zdravotných rizík, faktorov práce a pracovného prostredia a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov.

Pracovné činnosti, resp. pracoviská sa zaraďujú do štyroch kategórií, pričom podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, je rizikovou prácou pracovná činnosť tretej a štvrtej kategórie. Prácu zaradenú do štvrtej kategórie môže zamestnanec vykonávať len výnimočne a na časovo obmedzené obdobie.


Kritériá pre zaradenie pracovných činností do 3. a 4. kategórie sú uvedené v § 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Faktory pôsobenia pracovného prostredia na človeka

Faktory pôsobenia pracovného prostredia na zamestnanca sú v § 124 ods. 2 ZP rozčlenené do 5 skupín:

  • chemické faktory,

  • karcinogénne a mutagénne faktory,

  • biologické faktory,

  • prach,

  • fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, atď.).

Opatrenia na odstránenie príčin rizika, druhy osobných ochranných prostriedkov, požiadavky na meranie škodlivín a ich limitné hodnoty aproximačné vykonávacie nariadenia k zákonu o ochrane zdravia ľudí pre jednotlivé faktory pôsobenia na zamestnanca ustanovujú aproximačné nariadenia vlády SR k zákonu o ochrane zdravia ľudí, napr.:

  • č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov,

  • č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení neskorších predpisov,

  • č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, v znení nariadenia vlády SR č. 555/2006 Z. z.,

  • č. 83/2013 Z. z.o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci (zrušilo nariadenie vlády SR č. 338/2006 Z. z.) a i.

Osobné ochranné a pracovné prostriedky

Minimálne požiadavky na používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2006. V zmysle § 1 ods. 2 tohto aproximačného nariadenia je osobným ochranným pracovným prostriedkom každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.

Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov je uvedený v prílohe č. 1 a zoznam nebezpečenstiev je uvedený v prílohe č. 2 tohto nariadenia vlády. Osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami alebo nebezpečenstvami môžu byť aj iné osobné ochranné pracovné prostriedky a nebezpečenstvá, ako sú uvedené v prílohách č. 1 a 2, ak ich určil zamestnávateľ a sú v súlade s týmto nariadením vlády.


Osobným ochranným