dnes je 16.5.2021

Input:

Dávky úrazového poistenia, podmienky nároku na dávku a spôsob určenia sumy úrazovej dávky

10.12.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.4 Dávky úrazového poistenia, podmienky nároku na dávku a spôsob určenia sumy úrazovej dávky

Ing. Blanka Pipová, Marta Weberová, Ing. Martina Švaňová, Mgr. Daniela Pivovarová

Druhy dávok ÚP

Z úrazového poistenia sa poskytujú po splnení podmienok podľa zákona nasledujúce úrazové dávky:

  • úrazový príplatok,

  • úrazová renta,

  • jednorazové vyrovnanie,

  • pozostalostná úrazová renta,

  • jednorazové odškodnenie,

  • pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

  • rekvalifikácia a rekvalifikačné,

  • náhrada za bolesť,

  • náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

  • náhrada nákladov spojených s liečením,

  • náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Nárok

Nárok na výplatu úrazovej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom na vznik nároku na príslušnú úrazovú dávku, nároku na výplatu úrazovej dávky a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie úrazovej dávky na tlačive žiadosti o príslušnú úrazovú dávku. Žiadosťou o úrazový príplatok je II. diel Potvrdenia o DPN. Tlačivá sú k dispozícii v pobočkách Sociálnej poisťovne a tiež na internetovej stránke Sociálnej poisťovne (www.socpoist.sk – v časti úrazové poistenie – formuláre).

Nárok na úrazovú dávku, s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie, vznikne poškodenému v rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa.

Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených zákonom majú aj manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku PÚ alebo ChzP, a fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť (ďalej len „iné oprávnené osoby“).

Po prechode Slovenskej republiky na novú menu, ktorou je od 1. januára 2009 euro, sa sumy úrazových dávok, patriace odo dňa zavedenia eura, zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov nahor. Podľa prechodného ustanovenia § 293ar ZoSP zákona a § 21 vyhlášky č. 251/2008 Z. z. suma dávky, na ktorú vznikol nárok pred dňom zavedenia eura a o ktorej nebolo právoplatne do 1. januára 2009 rozhodnuté, sa určí v slovenských korunách a za obdobie od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa predchádzajúceho dňu zavedenia eura sa prepočíta konverzným kurzom (1 EUR = 30,1260 SKK) a zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

V súvislosti so zmenami (najmä vo vzťahu k vymeriavaciemu základu), ktoré priniesol zákon č. 543/2010 Z. z., podľa prechodného ustanovenia § 293bs tejto novely zákona k úpravám účinným od 1. januára 2011, ak vznikol nárok na úrazovú dávku pred 1. januárom 2011, nárok na dávku sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Úrazový príplatok

Na úrazový príplatok podľa § 85 zákona má nárok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2011, ktorý bol v dôsledku PÚ alebo ChzP uznaný za dočasne práceneschopného, ak má:

  • nárok na náhradu príjmu pri DPN podľa zákona č. 462/ 2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade príjmu“) alebo,

  • nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia podľa zákona.

Keďže fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie sú do 31. decembra 2012 podľa § 4 zákona zamestnancom na účely nemocenského poistenia, nemohol im vzniknúť v prípade DPN nárok na nemocenské a jeho výplatu. Vzhľadom na podmienku uvedenú v písmene b) nemohol potom týmto „dohodárom“ vzniknúť ani nárok na úrazový príplatok. S účinnosťou od 1. januára 2013 sa osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru stávajú za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. zamestnancami aj na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, z čoho vyplýva, že takýmto zamestnancom (s výnimkami ustanovenými v zákone) môže vzniknúť v prípade DPN následkom PÚ alebo ChzP nárok na náhradu príjmu a od 11. dňa DPN aj na nemocenské a teda aj nárok na úrazový príplatok. Úrazový príplatok sa poskytuje za kalendárne dni dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN).

Nárok nebude mať

Nárok na úrazový príplatok nebude mať v období prvých desiatich dní DPN:

  • zamestnanec, ak porušil liečebný režim určený lekárom, ktorý od tohto dňa nebude mať nárok na náhradu príjmu podľa zákona o náhrade príjmu, preto od tohto dňa nebude mať nárok ani na úrazový príplatok,

  • zamestnanec, ktorý nemá nárok na náhradu príjmu podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu, ak bolo zistené, že sa počas prvých desiatich dní DPN nezdržiaval na mieste určenom bez súhlasu lekára, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti,

  • poškodený vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, pretože táto osoba podľa § 2 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu nie je zamestnancom, a preto nemá v období DPN podľa § 4tohto zákona nárok na náhradu príjmu.

Osoba vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody je na účely úrazového poistenia zamestnancom, pretože podľa § 16 zákona je povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody. Tieto ústavy plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Preto ak takáto fyzická osoba má od 11. dňa DPN, ktorá vznikla v dôsledku PÚ alebo ChzP, nárok na nemocenské podľa zákona, má nárok súčasne od tohto dňa aj na úrazový príplatok, a to za každý deň trvania DPN, pokiaľ budú splnené podmienky nároku na výplatu nemocenského.

Suma úrazového príplatku

Suma úrazového príplatku, ak sú splnené podmienky nároku podľa § 85 zákona je:

  • 55 % DVZ za každý deň od prvého dňa DPN do tretieho dňa tejto DPN vrátane,

  • 25 % DVZ od štvrtého dňa DPN za každý deň DPN pokiaľ sú splnené podmienky nároku na úrazový príplatok.

Úrazový príplatok sa vypláca mesačne pozadu a suma úrazového príplatku je poskytovaná podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženého o preukázanú mieru zavinenia poškodeného.

Úrazová renta

Nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona má poškodený, ak v dôsledku PÚ alebo ChzP má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Nárok na túto úrazovú dávku si uplatňuje poškodený podaním žiadosti na tlačive.

Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti

Pokles pracovnej schopnosti pre nárok na úrazovú rentu sa posudzuje:

  • u zamestnanca v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,

  • u fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona v súvislosti s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 zákona alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Vylúčenie nároku

Na úrazovú rentu je nárok vylúčený v období, počas ktorého má poškodený nárok:

  • na úrazový príplatok,

  • na rehabilitačné alebo rekvalifikačné,

  • v období, počas ktorého sa poškodenému neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Zánik nároku

Nárok na úrazovú rentu priznanú podľa § 88 zákona zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku poškodeného alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Osobitné prípady, v ktorých nárok nezaniká ale trvanie nároku a jeho suma sú upravené inak, upravuje prechodné ustanovenie § 293o ods. 3 zákona v nadväznosti na ustanovenie § 293ay zákona, účinné od 1. januára 2009.

Určenie sumy úrazovej renty

Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % DVZ poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100, a to podľa nasledovného vzorca: (30,4167 × 80 % DVZ) × koeficient, kde koeficient je podiel čísla zodpovedajúceho zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti poškodeného a čísla 100. Úrazová renta je poskytovaná vopred v pravidelných mesačných lehotách v sume podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženého o preukázanú mieru zavinenia poškodeného.

Určenie sumy úrazovej renty poberateľa invalidného dôchodku

Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určenej podľa § 89 ods. 1 zákona o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu tejto dôchodkovej dávky. Suma úrazovej renty sa poskytuje podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa(§ 111 ods. 2 zákona).

Zmena poklesu pracovnej schopnosti

Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého PÚ alebo tej istej ChzP, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Pokles pracovnej schopnosti určí posudkový lekár sociálneho poistenia.

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých PÚ alebo ChzP, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Pri rovnakej sume týchto úrazových rent sa vypláca tá úrazová renta, ktorú si poškodený zvolil.


Sociálna poisťovňa vypláca aj úrazové renty, na ktoré boli prekvalifikované podľa § 272 ods. 3 alebo ods. 9 zákona náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktoré patrili poškodenému do 31. decembra 2003 a nárok na ich výplatu trval aj po tomto dni. Trvanie nároku na tieto úrazové renty a na ich sumu upravujú osobitne ustanovenia § 293o ods. 1 a 2 zákona a ustanovenie § 293ay zákona, účinné od 1. januára 2009. Podľa tohto ustanovenia úrazové renty podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona, ktoré sa vyplácajú k 31. decembru 2008, sa od splátky splatnej po tomto dni vyplácajú vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2008. Takáto úprava pre transformované úrazové renty sa uplatní aj vtedy, ak sa o takejto úrazovej rente rozhodne po 31. decembri 2008 za obdobie pred 1. januárom 2009.

Zvyšovanie úrazových rent (valorizácia)

Úrazové renty vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazové renty priznané v období od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa do roku 2012 zvyšovali obdobne ako sa v príslušnom kalendárnom roku zvyšovali dôchodkové dávky podľa § 82 zákona v zmení účinnom do 31. augusta 2012. S účinnosťou od 1. januára 2013 sa úrazové renty zvyšujú osobitne, nakoľko sa zvyšujú percentom na rozdiel od dôchodkov, ktoré sa budú od 1. januára 2013 zvyšovať pevnou sumou určenou pre každý druh dôchodku osobitne na základe nových zásad upravených v § 82 zákona. Podmienky pre zvyšovanie úrazových rent sú novo ustanovené v § 89 ods. 8 až 10 zákona. Percento zvýšenia sa ustanovuje opatrením, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov Štatistického úradu SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zvyšovanie úrazovej renty vykonáva, a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Úrazové renty vyplácané k 1. januára 2011 sa od tohto dňa zvyšujú podľa opatrenia MPSVR SR č. 404/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011, o 1,8 %.

Úrazové renty vyplácané k 1 januáru 2012 sa od tohto dňa zvyšujú podľa opatrenia MPSVR SR č. 344/2011 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012, o 3,3 %. Úrazové renty priznané v období od 1. januára do 31. decembra 2012 sa zvyšujú o 3,3 % priznanej sumy renty odo dňa jej priznania.

Úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2013 sa od tohto dňa zvyšujú podľa opatrenia MPSVR SR č. 329/2012 Z. z. o 3,05 %. Priznané v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 sa zvyšujú o 3,05 % priznanej sumy renty odo dňa jej priznania.

Úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2014 sa od tohto dňa zvyšujú podľa Opatrenia MPSVR SR č. 329/2013 Z. z. o 2,3 %. Priznané v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 sa zvyšujú o 2,3 % priznanej sumy renty odo dňa jej priznania.

Úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2015 sa od tohto dňa zvyšujú podľa Opatrenia MPSVR SR č. 295/2014 Z. z. o 1,32 %. Priznané v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 sa zvyšujú o 1,32 % priznanej sumy renty odo dňa jej priznania.

Úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2016 sa od tohto dňa zvyšujú podľa Opatrenia MPSVR SR č. 283/2015 Z. z. o 0,46 %. Priznané v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 sa zvyšujú o 0,46 % priznanej sumy renty odo dňa jej priznania.

Úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2017 sa od tohto dňa zvyšujú podľa Opatrenia MPSVR SR č. 283/2015 Z. z. o 2 %. Priznané v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 20176 sa zvyšujú o 2 % priznanej sumy renty odo dňa jej priznania.

Úrazové renty sa od 1. januára 2018 zvyšujú v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2018 a úrazové renty priznané k 1. januáru 2018 do 31.decembra 2018 sa zvyšujú o 2 %.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru 2019 a úrazová renta priznaná od 1. januára 2019 do 31.decembra 2019 sa zvyšuje o 2,6 %.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru 2020 a úrazová renta priznaná od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 sa zvyšuje o 2,5 %.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru 2021 a úrazová renta priznaná od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 sa zvyšuje o 2,3 %.

Jednorazové vyrovnanie

Nárok na jednorazové vyrovnanie vznikne poškodenému podľa § 90 zákona:

  • ak má na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pokles pracovnej schopnosti v dôsledku PÚ alebo ChzP najmenej 10 % a nepresahujúci 40 %,

  • ak mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo

  • ak mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.

Ak nárok na úrazovú rentu zanikne v období od 1. augusta 2006 (od účinnosti novely zákona), nárok na jednorazové vyrovnanie vznikne len v prípade uvedenom v § 90 ods. 1 písm. b) zákona, nie však z dôvodu poklesu pracovnej schopnosti, ktorý už poškodený (ktorý bol poberateľom úrazovej renty) nemá viac ako 40 %.

Určenie sumy jednorazového vyrovnania

Suma jednorazového vyrovnania sa určí podľa nasledovného vzorca: (365 × DVZ) × koeficient, kde koeficient je podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Jednorazové vyrovnanie je jednorazovou dávkou, ktorá sa poskytuje v sume podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženého o preukázanú mieru zavinenia poškodeného.

Pozostalostná úrazová renta

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu (PÚR) má podľa § 92 zákona fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku PÚ alebo ChzP, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nárok nevzniká

Nárok na PÚR nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Preto manžel, manželka a nezaopatrené deti majú prednostne zo zákona nárok na jednorazové odškodnenie aj v prípadoch, ak v čase úmrtia mal voči nim poškodený vyživovaciu povinnosť určenú súdom.

Trvanie a zánik nároku na PÚR

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť určená súdom. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

Určenie sumy PÚR

Suma PÚR sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti, pričom táto suma alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom, nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100 %-nej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti. Ak výška výživného alebo príspevku na výživu presahuje sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100 %-nej strate pracovnej schopnosti, suma PÚR bude vyplácaná v sume zníženej na sumu tejto úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok.

Sociálna poisťovňa vypláca aj pozostalostné úrazové renty, na ktoré boli prekvalifikované podľa § 272 ods. 4 alebo ods. 10 zákona náhrady nákladov na výživu pozostalých, na ktoré mali oprávnené osoby nárok do 31. decembra 2003 a nárok na ich výplatu trval aj po tomto dni. Trvanie nároku na tieto pozostalostné úrazové renty a na ich sumu upravujú osobitne ustanovenia § 293o ods. 1 a 2 zákona a ustanovenie § 293ay zákona, účinné od 1. januára 2009. Podľa tohto ustanovenia pozostalostné úrazové renty podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona, ktoré sa vyplácajú k 31. decembru 2008, sa od splátky splatnej po tomto dni vyplácajú vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2008. Takáto úprava sa uplatní aj vtedy, ak sa o takejto pozostalostnej úrazovej rente rozhodne po 31. decembri 2008 za obdobie pred 1. januárom 2009.

Pozostalostné úrazové renty sa každoročne zvyšujú (valorizujú) rovnako ako ustanovuje zákon pre úrazové renty.

Pozostalostné úrazové renty vyplácané k 1 januáru 2012 sa od tohto dňa zvyšujú podľa opatrenia MPSVR SR č. 344/2011 Z. z. o 3,3 %.

Pozostalostné úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2013 sa od tohto dňa zvyšujú podľa opatrenia MPSVR SR č. 329/2012 Z. z. o 3,05 %.

Pozostalostné úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2014 sa od tohto dňa zvyšujú podľa Opatrenia MPSVR SR č. 329/2013 Z. z. o 2,3 %.

Pozostalostné úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2015 sa od tohto dňa zvyšujú podľa Opatrenia MPSVR SR č. 295/2014 Z. z. o 1,32 %.

Pozostalostné úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2016 sa od tohto dňa zvyšujú podľa Opatrenia MPSVR SR č. 283/2015 Z. z. o 0,46 %.

Pozostalostné úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2017 sa od tohto dňa zvyšujú podľa Opatrenia MPSVR SR č. 283/2015 Z. z. o 2 %.

Pozostalostné úrazové renty sa od 1. januára 2018 zvyšujú v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Pozostalostné úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2018 a pozostalostné úrazové renty priznané k 1. januáru 2018 do 31.decembra 2018 sa zvyšujú o 2 %.

Pozostalostné úrazové renty vyplácané k 1. januáru 2019 a pozostalostné úrazové renty priznané od 1. januára 2019 do 31.decembra 2019 sa zvyšujú o 2,6 %.

Pozostalostné úrazové renty k 1. januáru 2020 a pozostalostné úrazové renty priznané od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 sa zvyšujú o 2,5 %.

Pozostalostné úrazové renty k 1. januáru 2021 a pozostalostné úrazové renty priznané od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 sa zvyšujú o 2,3 %.

Jednorazové odškodnenie

Nárok na jednorazové odškodnenie podľa § 94 zákona má manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku PÚ alebo ChzP.

Suma odškodnenia

Suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky je 730-násobok DVZ poškodeného určený z RO podľa § 84 zákona,. Od 1. januára 2011 sa limit jednorazového odškodnenia manžela/manželky zvýšil o 1,8 % na sumu 47 322,20 eur. V zmysle opatrenia MPSVR SR č. 344/2011 Z. z. sa limit pre sumu jednorazového odškodnenia manžela/manželky zvýšil od 1. januára 2012 o 3,3 % na sumu 48 883,90 eur a od 1. januára 2013 sa zvyšuje rovnakým percentom ako ÚR, tzn. o 3,05 % na sumu 50 374,90 eur.

Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela – manželky je v roku 2014 zvýšená o 2,3 % na sumu 51 533,60 eur, v roku 2015 je zvýšená o 1,32 % na sumu 52 213,90 eur, v roku 2016 je zvýšená o 0,46 % na sumu 52 454,10 eur, v roku 2017 je zvýšená o 2 % na sumu 53 503,20 eur a v roku 2018 je zvýšená o 2 % na sumu 54 573,30 eur. V roku 2019 maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je zvýšená o 2,60 % na sumu 55 992,30 eura. Maximálna výška sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky od 1. januára 2020 je 57 392,20 eura. Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky od 1. januára 2021 predstavuje sumu 58 712,30 eura.

Suma jednorazového odškodnenia každého nezaopatreného dieťaťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela/manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť limit, ktorý je s účinnosťou od 1. januára 2010 ustanovený v zákone na sumu 46 485,40. Tento limit bol od 1. januára 2011 valorizovaný na sumu 47 322,20 eur, od 1. januára 2012 sa limit zvýšil o 3,3 % na sumu 48 883,90 eur a od 1. januára 2013 bude valorizovaný o 3,05 % na sumu 50 374,90 eur. Maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 51 533,60 eur, v roku 2015 sa zvyšuje o 1,32 % na sumu 52 213,90 eur, v roku 2016 sa maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí zvyšuje o 0,46 % na sumu 52 454,10 eur, v roku 2017 sa maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí zvyšuje o 2 % na sumu 53 503,20 eur a v roku 2018 sa maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí zvyšuje o 2 % na sumu 54 573,30 eur. V roku 2019 sa zvyšuje maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí o 2,60 % na sumu 55 992,30 eura. Maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí od 1. januára 2020 je 57 392,20 eura. Maximálna výška úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí sa od 1. januára 2021 zvyšuje na 58 712,30 eura.

Ak by úhrn súm jednorazového odškodnenia všetkých nezaopatrených detí, ktoré majú nárok na jednorazové odškodnenie po poškodenom presiahol sumu limitu, pomerne sa zníži suma každého dieťaťa tak, aby úhrn súm jednorazového odškodnenia všetkých nezaopatrených detí neprekročil stanovený limit platný v čase vzniku nároku na túto úrazovú dávku.

Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné

Pracovná rehabilitácia i rekvalifikácia sú fakultatívne dávky poskytované z úrazového poistenia podľa zákona poškodenému, ktorý v dôsledku PÚ alebo ChzP má zistený pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať jeho opätovné zaradenie do pracovného procesu. Nárok na pracovnú rehabilitáciu i na rekvalifikáciu si uplatňuje poškodený podaním príslušnej žiadosti. Tieto dávky sa neposkytujú, ak je poškodený poberateľ starobného dôchodku.

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia je v § 95 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení definovaná ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona, zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na jeho vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.

Pracovná rehabilitácia je vecná dávka poskytovaná fakultatívne z úrazového poistenia, ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu.

Rekvalifikácia

Rekvalifikácia je v § 97 ods. 2 zákona definovaná ako zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na jeho vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.

Rekvalifikácia je vecná dávka poskytovaná z úrazového poistenia, ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu.

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení, na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje zameranie, rozsah a sumu nákladov